Ak toto čítate, pravdepodobne ste si položili otázku: „Čo je to história šachu? Aký je pôvod šachovej hry?„. V tomto historickom článku sa pokúsime naprávať o histórii šachovej hry. A to nie je žiadna maličkosť: hra šach je stará viac ako 1 500 rokov! Je to hra, ktorá prechádza naprieč epochami, režimami (aj tými najtotalitnejšími) a najvzdialenejšími civilizáciami… Hra šach fascinuje: v niektorých civilizáciách je zakázaná, v iných je symbolom prestíže! Legend o jej vzniku je veľa, miesta sú rôzne, my sa pokúsime spoločne vystopovať spoločnú niť…
I – LEGENDÁRNE PÔVODY ŠACHOVEJ HRY, SEVERNÉ PRÍBEHY
V tejto časti o pôvode šachovej hry si načrtneme rôzne „teórie, hypotézy, legendy„, ktoré by mohli vysvetliť vznik šachovej hry. Treba poznamenať, že história samotnej hry šach má svoj vlastný príbeh. Áno, existuje história dejín šachu! Vskutku, od chvíle, keď sa hra objavila po prvýkrát, vznikali rôzne teórie, ktoré vysvetľovali vznik tejto zázračnej hry. Poďme sa pozrieť na tento fascinujúci príbeh, o ktorom sa už dlhšie hovorí!
Grécky pôvod: Mýtus o Palamedovi
Na začiatku nášho letopočtu sa zrodila úplne iná hypotéza o pôvode šachovej hry, ako tá, ktorú vám predstavíme ďalej. Bol toPausanias známy ako Periegetes (staroveký kartograf a cestovateľ, ktorý zomrel v roku 180 n. l.), ktorý uviedol pôvod hry šach počas trójskej vojny. Podľa neho to bol Palamedes (grécky hrdina, syn kráľov a bratŒaxa, o ktorom rozpráva Sofokles a iní), kto vynašiel hracie kocky a hru šach. Legenda, tentoraz pochádzajúca zo stredoveku, hovorí, žePalamedes počas obliehania Tróje vymyslel rôzne hry, aby zabavil vojakov a zvýšil ich morálku. Všimnite si navyše, že táto legenda sa dostala do úplne prvého šachového časopisu, ktorý sa volal,Le Palamède.
2. Kto vymyslel hru šach? Múdry Sissa!
Nasledujúcu legendu (možno najznámejšiu) ste možno objavili v učebnici matematiky, keď ste boli mladší? Pretože je to vlastne naozaj dobrý príklad na vysvetlenie princípu násobenia. Je tolegenda o Sise. Tento mýtus rozpráva príbeh legendárneho indického kráľa (Balhait aleboŠihram), ktorý chcel celou svojou dušou vyplniť svoju nudu. Preto ponúkol nevídanú odmenu tomu, kto by dokázal prekonať jeho nudu a rozptýliť ho. Vtedy mu múdry Sissa, synBrahmana Dahira, ponúkol šachovú súpravu!Kráľ sa mu chcel poďakovať za to, že ho Sissa upokojil v miere utrpenia, a spýtal sa Sissu, čo chce na oplátku. Sissa, pokorný mudrc, jednoducho požiadal panovníka, aby na prvé políčko umiestnil jedno zrnko ryže, na druhé dve a aby každý počet zrniek ryže na ďalšom políčku vynásobil dvoma.
Knieža okamžite súhlasil s tým, čo považoval za skromnú odmenu. Ale jeho poradca, ktorý bol lepším násobilkou ako jeho panovník, mu vysvetlil, že práve zruinoval kráľovstvo, pretože ani celoročná úroda nebude stačiť. Posledný štvorec musel obsahovať263 zrniek ryže (t. j. 9 223 372 036 854 775 808 zrniek), nepočítajúc predchádzajúce! To je 1 000-násobok svetovej produkcie v roku 2012 alebo 31-násobok svetového HDP v roku 2014 pri súčasnej cene zrnka ryže vo Francúzsku! To je teda suma, ktorú by panovník nemohol zaplatiť ani za 1 000 rokov! Sisa, pobavený zasa tým, že sa zahral na kráľa, odmietol prijať akúkoľvek odmenu a spokojne odišiel…
3. Indický pôvod : Mýtus ochaturangovi (alebo chaturáji)
V 18. storočí,William Jones, talentovaný lingvista a orientalista (člen prvého združenia pre štúdium civilizácií a jazykov:Azijská spoločnosť v Bengálsku) podalhruchaturanga ako variant šachu. Vo svojej kniheO indickej hre šach vysvetľuje, že podľa nehochaturangaje odvodeninou hry šach, pričom ide ovariantzahŕňajúci kocky, ako aj 4 hráčov (namiesto 2).
Hiram Cox na druhej strane vo svojej kniheO burmskej šachovej hre sa usiloval dokázať, že v skutočnosti je to naopak. Domnieval sa, že táto štvorčlenná hra (chaturanga) je v skutočnostipredkom šachovej hry. Túto teóriu podporilDuncan Forbes vo svojej kniheHistória šachu, v ktorej postuloval, že štvorstranná hra svojou zložitosťou predchádzala dvojstrannej hre. A že hrachaturanga sa transformovala vďaka náročnosti získania 4 na hru anáboženským nesúhlasom s používaním kociek (hazard, ktorý z nej robil zakázanú hru). Opäť podľa Forbesa boli pravidlá stanovené už vBhavishya Purâna, texte, ktorý sám odhadol na 5 000 rokov!
Všetko toto/span>sporov britských lingvistov a orientalistov vyúsťujelegenda, ktorá to všetko zjednodušuje…. Pôvodná hra jeindická hra čaturanga, ktorú istý múdry muž pretvoril na šach tým, že z hry odstránil náhodu a znížil počet hráčov na dvoch.
Všetky tieto teórie však novší historici zrejme rozobrali. Veľký Harold James Ruthven Murray vo svojom 900-stranovom dieleHistória šachu dokazuje, že používanie kociek nebolo medzi Indiánmi nikdy zakázané a že dokonca mnohé božstvá boli znázornené hrajúce kocky! Potom podrobným skúmaním textov, o ktoré sa Cox a Forbes údajne opierali, ukázal, že v týchto textoch nie je žiadna zmienka o hre šach. Pomocou arabského príkladu a ukázal, že hra pre 4 hráčov sa javila oveľa viac ako variant pôvodnej hry (inak by hra pre 4 hráčov mala byť rozšírenejšia ako hra pre 2 hráčov).
Na záver, na určenie skutočného pôvodu šachovej hry by sme museli ponúknuť viac geografických a kultúrnych podkladov ako presné dátumy a momenty. Uchádzači sú teda nasledovní:
Čína
India
Väčšia iránska sféra. Regióny jazykovo a kultúrne spojené s Perziou.
II- História príchodu šachovej hry na Západ
Hru šach, ktorá je, ako sme videli, ázijská, zaviedlo Španielsko počas svojej moslimskej kolonizácie. Bolo to veľmi dlhé obdobie, takmer 800 rokov (711 začiatok vpádov Umajjovcov – 1492 pád Granady a koniec kresťanskej reconquisty). Takže práve prostredníctvom tohto núteného spolužitia, ak chcete, týchto dvoch kresťanských a moslimských civilizácií sa na Západ dostala hra šach.
Takže pravdepodobne touto cestou sa hra šach dostala do Európy okolo 10. storočia alebo cez južné Taliansko v 11. – 12. storočí.
Iná legenda hovorí, že Karol Veľký bol prvou osobou, ktorej dal kalif Haroun ar-Rachid šachovú súpravu. V
10. storočí sa v latinskej básniVersus de Schackis vysvetľujú pravidlá šachu!
Šach sa v tomto stredovekom období vtedy hrával pomocou hracích kociek, čo viedlo k jeho zaradeniu medzi všetky ostatné hazardné hry na Parížskom koncile v roku 1212. V roku 1254 to bol dokonca veľmi zbožný Saint-Louis, ktorý vo svojom Grande Ordonnance vyslovil jejzákaz. Tento zákaz sa však dodržiaval len veľmi zriedka, hra šach sa stala v 12. a 15. storočí povinnosťou.
Hra šach bola neoddeliteľnou súčasťou výcviku každého, kto sa chcel stať rytierom. To svedčí o veľmi veľkom význame, ktorý táto hra mohla nadobudnúť, keď vieme, aký význam mala táto kasta v týchto storočiach rytierstva afin amor. Už vieme, do akej miery si šachovú hru osvojila bojovná šľachta, ktorá v nej videla možnosť tréningu vojnovej stratégie. Šachová hra bola veľmi rozšírená aj medzi buržoáziami, a to od XIV. storočia.
Ako sme práve videli, šachová hra bola skutočne integrovaná do spoločenského organizmu a dokonca sa stala symbolom šľachty. Nezabúdajme, že šachová hra vznikla v ďalekej krajine a toto pohltenie by viedlo k jej západnej transformácii:
Šachová šachovnica si osvojuje jasne vymedzené farby: červenú a čiernu
Vezír (minister v Osmanskej ríši) sa stáva fierge alebo pannou, potom dámou alebo kráľovnou
Slon (al fil) sa vo francúzštine stal fol alebo šialený
Rukh sa stal roc, potom tour (všimnite si, že vždy môžete roquer!)
V Európe pešiaci nemali nevyhnutne rovnaké pohyby ako dnes. V iných regiónoch však majú pešiaci tiež dvojitý krok. Niektoré iné pravidlá dokonca umožňujú kráľom alebo dámam preskočiť dve polia bez toho, aby získali svoj prvý ťah! To je skutočný rozdiel oproti tomu, ako sa šach pôvodne hral na Východe a v Ázii. Na konci stredoveku, presnejšie v roku 1470, boli pohyby dámy neobmedzené a v hre nadobudla veľmi dôležitú úlohu.
Naodolanie tejto sile dámy, ktorá nakoniec narušila rovnováhu šachovej hry, bol vynájdený špeciálny ťah… o približne 110 rokov neskôr bol vynájdený roque! Rošáda prirodzene chráni kráľa pred dámou, a preto trochu znižuje jej silu.
Dáma aj tak príde o ťah jazdcom. Treba povedať, že pohyby dámy sú také, že hra sa volá „.eschés de la dame“ alebo „jeu de la dame enragée„!
Od roku 1650 môžeme uvažovať, žepravidlá, ktoré poznáme dnes, boli stanovené. Je zaujímavé, že zavedenie šachovej hry v Európe dalo vzniknúť veľmi rozsiahlej a bohatej literatúre. Vtedy boli napísané prvé systémy otvorení, čo svedčí o skutočne veľmi teoretickom a erudovanom prístupe k šachovej hre! Nikdy totiž nezabúdajme, že veľkí šachisti sú predovšetkým dobrí čitatelia, pretože systémy hltajú prostredníctvombohatej šachovej literatúry. Práca šachového majstra pozostáva v mnohých ohľadoch z hĺbkového štúdia veľmi zložitej hry!
III- Hra, ktorá sa v priebehu rokov vyvíjala
Ak sa vyvíjali pravidlá šachu, vyvíjala sa aj samotná hra ako predmet. Máme množstvo obrazov zobrazujúcich šachovnicu s červenými a čiernymi skrinami.
Figúrky, ktoré poznáme dnes (štýl Staunton), pochádzajú z roku 1850. V tomto období 19. storočia sa objavil aj moderný šach, ktorý za sebou zanechal romantickú éru šachu stanovujúcu prvenstvo útoku. V technickejšom zmysle sa tak čoraz dôležitejšou stala obrana. V dvadsiatom storočí režim ZSSR hru šach vo veľkej miere využíval na propagáciu (podobne ako sa olympijské hry využívali na propagáciu fyzickej sily Sovietov) intelektuálnej sily Sovietov. Propagáciou tiel a myslí sa samozrejme propagoval režim. Režim, ktorý produkoval hrdinov a géniov, mohol byť len dobrý režim. Bola to propagandistická výkladná skriňa. K tejto téme sa podrobnejšie vrátime neskôr.
IV- Šachová hra v napoleonskom období
Napoleon, francúzsky cisár, žiaril svojím strategickým talentom. Ešte aj dnes sa kúsok jeho klobúka predáva na čínskych aukciách za milióny dolárov. Napoleona velebí poľská hymna, obdivuje ho celý svet. Ale odkiaľ sa vzal jeho strategický um? Pravdepodobne nie iba zo šachu, ale mohol k tomu výrazne
prispieť, vzhľadom na to, do akej miery táto hra stimuluje vojnovú stratégiu, analytické finesy a inteligenciu! Najnovšie štúdie ukazujú, že šach má skutočne blahodarný vplyv na vzdelávanie detí. Robí ich podnikavejšími a výrazne rozvíja koncentráciu. Napríklad Napoleon bol známy ako dobrý šachista.
Šachová hra môže za svoj úspech vďačiť skutočnej premene vojny. Šachovnica je bojisko, na ňom postupujú vojská, vy ste stratég, ktorý vojnu premýšľa. Dve stratégie sa teda stretávajú a navzájom sa vyzývajú v boji na život a na smrť, v boji o kráľa. Výraz échecs et mat (premyslený vo francúzskej podobe) v skutočnosti pochádza zo staroperzského „Shah-Mat„, čo znamená „kráľ je mŕtvy“ (nech žije kráľ!).
Máme ešte niekoľko veľmi zaujímavých dokumentov (pozri zdroje)… Čas nám odovzdal niektoré šachové partie zosnulého cisára. Bolo by preto zaujímavé, keby nám tieto hry odhalili nejakú formu originality v hre.
V – Šachová hra za ZSSR
V roku 2009 sa Garry Kasparov a Anatolij Karpov stretli v španielskej Valencii. Podľa rebríčka najlepších hráčov viac ako 50 % z nich pochádzalo z bývalého ZSSR (Ruska alebo iných krajín sovietskeho bloku). Svetovou jednotkou je Bulhar, čo potvrdzuje tento pôvod zo ZSSR.
Prečo sú teda Rusi a národy bývalého sovietskeho režimu takí dobrí v šachu? Z jednoduchého dôvodu, že režim z neho neurobil nič menšie ako svoj národný šport! Nejde len o symboliku, ale o skutočné investície do vzdelávania, financií a propagandy zo strany režimu. V populárnej kultúre je tento obraz dobre zavedený. Napríklad v seriáli spoločnosti Netflix „The Lady’s Game“ sa záverečná bitka odohráva v Petrohrade. Presvedčte sa sami o pôsobivom počte známok s vyobrazením šachu Sovietskeho zväzu, ktoré môžeme nájsť aj dnes:
1. Ako sa teda Rusi dostali na takú úroveň?“
Na radu svojho poradcu Lenin spustil skutočné šachové šialenstvo. Šach bol v 19. storočí vyhradenou hrou, ktorú hrala prinajmenšom elita krajiny,hra kráľovalebokráľ hier…. V rámci tohto cieľa výchovy proletárskych más, ničenia buržoázie (možnosť zbaviť ich špecifík) sa spopularizovala hra šach. Až do takej miery, že šach sa stal obľúbenou hrou sovietskych rodín – každá domácnosť mala svoju vlastnú šachovú súpravu! Túto mániu do veľkej miery financoval štát. V 30. rokoch 20. storočia sa pravidelne organizovali súťaže, čo malo samozrejme za následok zvýšenie všeobecnej úrovne a podporu vzniku veľmajstrov. Šachové
stoly boli rozmiestnené v parkoch, vznikali šachové kluby a pionierske organizácie!
Ľudí bolo vidieť hrať šach v továrňach, v školách, na dedinách, v Červenej armáde a počas prázdninových táborov. Skrátka, šachová hra sa stala veľmi populárnou. Od roku 1969 do roku 1988 venoval prvý televízny kanál (a teda najsledovanejší) 30 minút denne šachovej hre reláciou „Šachová škola„. Všetky významné súťaže mali svoje rozhlasové reportáže a poslucháčov bolo naozaj dosť. Skrátka, skutočné šialenstvo!“
Vstupujeme do novej časti, budeme sa venovať najmä téme šachu za ZSSR. Prečo práve toto obdobie, toto miesto? Pretože šachová hra bola využívaná spôsobom, ktorý je v histórii šachu úplne ojedinelý. Šachová hra ešte nikdy nebola takou súčasťou režimu a takou súčasťou jeho propagandy. ZSSR skutočne využíval šach ako prostriedok na to, aby prostredníctvom majstrovstiev sveta demonštroval svetu kvalitu sovietskeho modelu. Môžeme sa zamýšľať nad pôvodom tejto myšlienky, nad príčinou tejto konkrétnej voľby šachu. V prvom rade si všimnime, že svetové súťaže reagujú na snahu marxistov pretvoriť svet. Marxistická doktrína sa totiž mala uplatniť na celom svete a priniesť príchod nebeského sveta na zem, príchod komunizmu. Preto bolo nevyhnutné šíriť túto myšlienku prostredníctvom športu, ktorý sa praktizoval na celom svete. V každom prípade to bolo logické, keďže studená vojna bola veľkým konfliktom storočia, do ktorého boli zapojené dva bloky, dve najmocnejšie sily na svete. Je preto prirodzené, že druhý najmocnejší vodca sveta mal globálne ambície.
2. Hlbšie dôvody, prečo si komunisti urobili zo šachu svoje hobby?“
Na ďalšie spochybnenie výberu šachu v ZSSR ako nositeľa sovietskeho modelu by sme mohli myslieť na intelektualizmus. Komunizmus je doktrína založená na intelektuálnej koncepcii spoločnosti. V komunizme majú intelektuáli rozhodujúce miesto, oni riadia spoločnosť. Všimnite si postavy Lenina a Trockého a, samozrejme, Marxa. Lenin bol mysliteľ (niektorí dokonca hovoria, že bol nečinný, nezvyknutý na veľké pracovné zaťaženie) a vodca. Preto sa to nazýva marxizmus-leninizmus.
Figúra intelektuála je ústredným prvkom marxistickej doktríny, a teda samozrejme aj sovietskeho režimu. Je to doktrína vypracovaná na základe knižných koncepcií, a možno práve to ju robí takou deštruktívnou. Marxizmus, vzdialený od reality, sa snaží prispôsobiť svet intelektuálnym koncepciám, odporuje mu, trvá na násilí. Thierry Wolton v knihe „Une histoire mondiale du communisme“ (tome, les complices) dobre vysvetľuje samoľúbosť francúzskych intelektuálov, resp. celého sveta voči komunizmu.
3. Intelektualizmus v srdci doktríny
V skutočnosti zdôrazňuje skutočnosť, že komunizmus vytvára také pekné miesto pre intelektuálov, že to malo za následok premenu intelektuálov na horlivých obhajcov komunizmu. Môžeme si samozrejme spomenúť na Sartra, Simone de Beauvoir, ktorí vždy obhajovali prostredníctvom svojich spisov, hnutí alebo politických akcií (ich kolaboráciu vo Vichy možno vysvetliť týmto spôsobom, keďže PC vyzýval na spoluprácu s Treťou ríšou počas nemecko-sovietskeho paktu).
Nakoniec môžeme Platónovu doktrínu priblížiť Marxovej. Platón sa totiž často označuje za predchodcu komunizmu. Platonizmus si predstavuje kastovú spoločnosť, ktorej vládnu filozofi (postava kráľa-filozofa), ktorí sú na to najschopnejší. Existuje aj kasta bojovníkov a robotníkov. Je
tu zrejmé, že v Platónovom ideáli hrá veľkú úlohu myslenie, ktoré treba porovnávať s marxistickou doktrínou.
Na objasnenie základného významu šachovej hry pre sovietsky režim sme preto uviedli argumenty o tom, že šachová hra spĺňala ideál intelektuála, ako aj internacionalizmus, ktorý bol základom doktríny.
4. Pompéznosť vedy, racionálny obraz, o ktorý sa komunisti usilujú.
Zajímavé je aj to, že šachová hra je založená na výpočtoch, má tento vedecký, matematický aspekt, ktorý si komunisti nikdy neprestali chcieť dať. Marx si myslel, že je a dodnes niekedy aj študuje na univerzite ako ekonóm.
Počas Maovho režimu v Číne sa pokúšali overiť marxistické teórie pomocou ďalekosiahlych experimentov. Aby dokázali, že marxizmus je pravda, pokúšali sa ho napríklad reprodukovať v meradle rastlín a živých organizmov. To viedlo k pokusom na rastlinách. V Číne napríklad zasiali rastliny veľmi tesne na seba, na spôsob ľudského života v komunizme, kde ľudia nemali žiadne súkromie, žiadny majetok, žiadny osobný priestor, ale boli neustále v spoločenstve. Keďže išlo o overenie ideológie na najzákladnejšej úrovni života, malo to priniesť oveľa viac ovocia. Tým sa dokázala relevantnosť marxizmu. Je zrejmé, že semená nemali kde rásť a kvitnúť, takže nemohli rásť. Táto anekdota jasne odhaľuje vedecké nároky spol.