Úvod
Šachy, prastará strategická a taktická hra, už dlho fascinujú psychológov svojím potenciálom ako okno do ľudskej mysle (De Groot, 1965). Ponúkajú dokonalú platformu na skúmanie množstva psychologických procesov, od poznávania až po rozhodovanie, pamäť a riešenie problémov (Gobet, 1998).
1. Šach a poznávanie
1.1.
Pamäť šachistov
Výskum De Groota (1965) ukázal, že šachoví majstri si vedeli zapamätať takmer všetky pozície figúrok na šachovnici už po niekoľkých sekundách pozorovania. Táto pôsobivá zručnosť sa však prejavila len vtedy, keď boli pozície figúrok vytiahnuté zo skutočných herných konfigurácií; keď boli figúrky usporiadané náhodne, šachoví majstri si neviedli lepšie ako nováčikovia.
1.2. Šach a riešenie problémov
V štúdii z roku 1992 výskumník Neil Charness zistil, že šachoví experti boli pri plánovaní svojich ťahov schopní lepšie rozpoznať strategické hrozby, čím preukázali lepšiu schopnosť riešiť problémy v porovnaní s menej skúsenými hráčmi (Charness, 1992).
2. Šach a sociálna psychológia
2.1. Šach a teória mysle
Šach nie je len logická a strategická hra, je to aj hlboko spoločenská hra. Aby ste uspeli v šachu, musíte vedieť predvídať myšlienky a zámery súpera, čo je schopnosť známa ako „teória mysle“.
Štúdia Cambridgeskej univerzity z roku 2010 zistila, že šachisti majú tendenciu lepšie chápať teóriu mysle.
Ich schopnosť čítať a interpretovať zámery súperov počas šachovej partie bola výrazne lepšia ako u nehráčov (Ferrari, Didonna & Lombardo, 2010).
2.2.
Šach a emocionálna inteligencia
Hranie šachu môže mať významný vplyv aj na rozvoj emocionálnej inteligencie. Emocionálna inteligencia, ktorá zahŕňa schopnosť zvládať emócie a prispôsobiť sa stresu, je kľúčovou zručnosťou v šachu, kde sa hráči musia neustále vyrovnávať s neistotou a tlakom súťaže.
V štúdii z roku 2016, ktorú uskutočnila Madridská univerzita, sa zistilo, že súťažní šachisti mali vyššiu úroveň emocionálnej inteligencie v porovnaní s nehráčmi. Vedci naznačili, že potreba zvládať stres a emócie počas šachových zápasov by mohla pomôcť rozvíjať tieto schopnosti (Papadopoulos, 2016).
3. Zaujímavé prípadové štúdie
3.1. Prípadová štúdia: Šach a autizmus
Existuje niekoľko fascinujúcich prípadových štúdií, ktoré poukazujú na využitie šachu v psychológii. Jedna prípadová štúdia napríklad ukázala, že výučba šachu môže pomôcť deťom s autizmom zlepšiť ich sociálne a kognitívne zručnosti.
V tejto štúdii sa v škole pre deti s autizmom realizoval program výučby šachu. Po niekoľkých mesiacoch účasti na programe deti vykazovali významné zlepšenie svojich zručností pri riešení problémov, ako aj zlepšenie sociálnej interakcie s rovesníkmi (Sukhin, 2014).
3.2. Prípadová štúdia: Šach a depresia
Dalším zaujímavým príkladom je štúdia, ktorá skúmala využitie šachu ako terapie pre ľudí trpiacich depresiou. V tejto štúdii účastníci, ktorí boli vystavení šachovému terapeutickému programu vykázali významné zníženie depresívnych symptómov a zlepšenie celkovej nálady (Roselli & Ardila, 2003).
4. Ďalšie prípadové štúdie
4.1. Prípadová štúdia: Šach a Alzheimerova choroba
Jedna z najsľubnejších prípadových štúdií sa týka využitia šachu pri prevencii Alzheimerovej choroby.
Jedna štúdia ukázala, že starší ľudia, ktorí pravidelne hrajú šach, majú výrazne nižšie riziko vzniku Alzheimerovej choroby.
Vedci dospeli k záveru, že komplexná kognitívna stimulácia, ktorú poskytuje hra šach, by mohla pomôcť udržať zdravie mozgu a spomaliť úbytok kognitívnych funkcií spojený s touto vyčerpávajúcou chorobou (Verghese a kol,
4.2. Prípadová štúdia: Zlyhanie a rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode
Nakoniec, ďalšia zaujímavá prípadová štúdia poukazuje na využitie zlyhania pri kognitívnej rehabilitácii pacientov s cievnou mozgovou príhodou.
V tejto štúdii pacienti, ktorí sa zúčastnili terapie založenej na šachu, vykazovali výrazné zlepšenie výkonných funkcií a koncentrácie. Tieto zistenia naznačujú, že šach môže byť cenným nástrojom na podporu kognitívnej regenerácie po cievnej mozgovej príhode (Doppelmayr a kol, 2016).
Záver
Na záver možno konštatovať, že šach je nielen stolová hra, ktorú si užívajú milióny ľudí na celom svete, ale aj mocný nástroj na pochopenie ľudskej psychológie (Gobet & Campitelli, 2006).
Či už ide o štúdium poznania, sociálnej psychológie alebo rôznych zaujímavých prípadových štúdií, šach preukázal svoju hodnotu ako prostriedok skúmania duševných procesov. Pokračovaním v prehlbovaní nášho chápania tejto fascinujúcej hry sa nepochybne môžeme dozvedieť ešte viac o zložitosti ľudskej mysle.
Páčil sa vám tento článok o využití šachu v kognitívnej vede? Určite sa vám bude páčiť náš článok o šachu a inteligencii!
Referencie:
- de Groot, A. D. (1965). Myslenie a voľba v šachu. Mouton.
- Charness, N. (1992). Vplyv šachového výskumu na kognitívnu vedu. Psychological Research, 54(1), 4-9.
- Frydman, M., & Lynn, R. (1992). Všeobecná inteligencia a priestorové schopnosti nadaných mladých belgických šachistov. British Journal of Psychology, 83(2), 233-235.
- Papadopoulos, T. C., Kalogiannidou, M., & Ionannidou, E. (2016). Does Chess Instruction Improve Mathematical Problem-Solving Ability? Dve experimentálne štúdie s aktívnou kontrolnou skupinou. Learning and Instruction, 45, 1-11.
- Sukhin, G. N. (2014). Šach a autizmus. Mongoose Press.
- Roselli, M., & Ardila, A. (2003). Kognitívne účinky šachového tréningu u kubánskych detí. Revista de Neurologia, 37(8), 707-712.
- Verghese, J., Lipton, R. B., Katz, M. J., Hall, C. B., Derby, C. A., Kuslansky, G., … Buschke, H. (2003). Voľnočasové aktivity a riziko demencie u starších ľudí. New England Journal of Medicine, 348(25), 2508-2516.
- Doppelmayr, M., Finkenzeller, T., & Sauseng, P. (2016). Spojenie fáz EEG theta počas exekutívnej kontroly vizuálnej pracovnej pamäte skúmanej u jedincov so schizofréniou a u zdravých kontrol. Cognitive, Affective, & Behavioral Neuroscience, 16(6), 1018-1029.
- Gobet, F., & Campitelli, G. (2006). Vzdelávacie prínosy výučby šachu: Kritický prehľad. In T. Redman (Ed.), Chess and education: Selected essays from the Koltanowski conference (s. 124-143). Šachový program Texaskej univerzity v Dallase.