Úvod
Šach, prastará hra, ktorá fascinuje svojou komplexnosťou a strategickým bohatstvom, sa už dlho spája s inteligenciou a kognitívnymi schopnosťami. V
tomto článku sa budeme zaoberať súvislosťami medzi šachom a inteligenciou, pričom sa zameriame na mozog a pamäť.
Rozoberieme tiež vplyv šachu na rozvoj kognitívnych schopností, jeho využitie ako terapeutického a preventívneho nástroja a výzvy a obmedzenia výskumu v tejto oblasti.
Obsah
- 1. Šach a rozvoj kognitívnych schopností
- 2. Vplyv šachu na pamäť
- 3. Šach a plasticita mozgu
- 4. Šach a stimulácia oboch hemisfér mozgu
- 5. Šach ako terapeutický a preventívny nástroj
- 6. Výzvy a obmedzenia šachového výskumu a neurovedy
- 7. Šach ako terapeutický a preventívny nástroj
- 8. Výzvy a obmedzenia výskumu šachu a neurovedy
- 9. Záver
1. Šach a rozvoj kognitívnych schopností
Hranie šachu vyžaduje niekoľko kognitívnych schopností, ako sú pozornosť, koncentrácia, plánovanie a rozhodovanie. Šach stimuluje aj pamäť, pretože hráči si musia pamätať pozície figúrok a naučené stratégie.
Štúdia Sala a Gobeta (2016) ukázala, že pravidelné cvičenie šachu zlepšuje kognitívne schopnosti u detí a dospelých, najmä v oblasti riešenia problémov, pamäti a tvorivosti. Vedci tiež pozorovali zlepšenie matematických a čitateľských zručností u detí, ktoré hrali šach.
2. Vplyv šachu na pamäť
a. Krátkodobá a pracovná pamäť
Krátkodobá a pracovná pamäť sú počas šachovej partie potrebné, pretože hráči si musia zapamätať pozície figúrok a posúdiť možné dôsledky svojich ťahov. Štúdia Chasea a Simona (1973) ukázala, že skúsení šachisti si vďaka rozvinutej pracovnej pamäti dokážu zapamätať pozície figúrok na šachovnici oveľa rýchlejšie ako nováčikovia.
b. Dlhodobá pamäť
Skúsení šachisti majú vyvinutú aj silnú dlhodobú pamäť, pretože si pamätajú tisíce pozícií a stratégií. Štúdia Gobeta a Simona (1996) zistila, že šachoví veľmajstri dokážu rozpoznať a zapamätať si šachové pozície v priebehu niekoľkých sekúnd, a to vďaka svojej rozsiahlej vedomostnej základni uloženej v dlhodobej pamäti.
3. Šach a plasticita mozgu
a. Vytváranie nových neurónových spojení
Pravidelným hraním šachu hráči posilňujú existujúce neurónové spojenia a vytvárajú nové. Štúdia Wana a ďalších (2011) ukázala, že pravidelné hranie šachu zvyšuje hustotu šedej hmoty v určitých oblastiach mozgu vrátane prefrontálnej a parietálnej kôry, ktoré sa podieľajú na plánovaní, rozhodovaní a pamäti.
b. Posilňovanie existujúcich spojení
Šach stimuluje aj posilňovanie existujúcich nervových spojení, čo zlepšuje kognitívne schopnosti hráčov a umožňuje im rýchlejšie sa učiť nové stratégie. Toto zlepšenie kognitívnych schopností môže mať pozitívny vplyv aj na iné oblasti života, napríklad na riešenie problémov, rozhodovanie a kreativitu.
4. Šach a stimulácia oboch mozgových hemisfér
a. Ľavá hemisféra: logika a analýza
Ľavá hemisféra mozgu je zodpovedná za logiku, analýzu a postupné spracovanie informácií. Šach túto hemisféru zapája tým, že od hráčov vyžaduje plánovanie a analýzu možných ťahov. Štúdia Athertona a ďalších (2003) ukázala, že šachisti vykazujú zvýšenú aktivitu v ľavej hemisfére pri analýze šachových pozícií.
b. Pravá hemisféra: intuícia a kreativita
Pravá hemisféra mozgu je zodpovedná za intuíciu, kreativitu a globálne vnímanie. Šach stimuluje túto hemisféru tým, že od hráčov vyžaduje rozpoznávanie vzorcov a hľadanie kreatívnych riešení nastolených problémov. Štúdia Hänggiho a ďalších (2014) zistila, že šachoví veľmajstri vykazujú zvýšenú aktivitu v pravej hemisfére pri riešení zložitých šachových problémov.
5. Šach ako terapeutický a preventívny nástroj
a. Šach na zlepšenie poznávania u starších ľudí
Šach sa používa ako nástroj na stimuláciu poznávania u starších ľudí a prevenciu úbytku kognitívnych funkcií súvisiacich s vekom. Štúdia Bugoša a ďalších (2008) ukázala, že starší ľudia, ktorí sa zúčastňujú na kognitívne stimulujúcich aktivitách, ako je napríklad šach, vykazujú výrazné zlepšenie pamäte, pozornosti a rýchlosti spracovania informácií.
b. Využitie šachu v kognitívnej rehabilitácii po poranení mozgu
Šach sa môže používať aj ako nástroj kognitívnej rehabilitácie po poranení mozgu. V štúdii Zinna a ďalších (2007) sa zistilo, že u pacientov, ktorí sa po poranení mozgu venovali kognitívne náročným činnostiam, ako je napríklad šach, sa výrazne zlepšili ich schopnosti riešiť problémy a pamäť.
c. Šach a prevencia neurodegeneratívnych ochorení
Regulárne cvičenie šachu by tiež mohlo pomôcť predchádzať vzniku neurodegeneratívnych ochorení, ako je napríklad Alzheimerova choroba. Štúdia Vergheseho a ďalších (2003) ukázala, že ľudia, ktorí sa zúčastňujú na kognitívne stimulujúcich aktivitách, ako je šach, majú znížené riziko vzniku Alzheimerovej choroby.
6. Výzvy a obmedzenia v šachovom a neurovedeckom výskume
Napriek mnohým štúdiám, ktoré poukazujú na pozitívne účinky šachu na poznávanie a mozog, stále existujú výzvy a obmedzenia vo výskume tejto témy. Medzi tieto výzvy patria:
a. Variabilita štúdií
Štúdie o šachu a poznávaní sa výrazne líšia z hľadiska metodiky, veľkosti vzorky a kvality. Táto variabilita niekedy sťažuje porovnávanie výsledkov medzi štúdiami a zovšeobecňovanie záverov na širšie publikum.
b. Nedostatok longitudinálneho výskumu
Väčšina štúdií o šachu a poznávaní je prierezových, čo znamená, že skúmajú vplyv šachu na poznávanie v určitom časovom okamihu. Na zistenie, či sa pozitívne účinky šachu na poznávanie udržia dlhodobo, sú potrebné longitudinálne štúdie, ktoré sledujú účastníkov počas dlhšieho časového obdobia.
c. Ťažkosti s kontrolou mätúcich premenných
Je ťažké kontrolovať všetky premenné, ktoré by mohli ovplyvniť výsledky štúdie o šachu a poznávaní, napríklad predchádzajúcu inteligenciu účastníkov, úroveň vzdelania alebo motiváciu hrať šach. Výskumníci by preto mali byť opatrní pri interpretácii svojich výsledkov a stanovovaní príčinných súvislostí.
7. Šach ako terapeutický a preventívny nástroj
a. Šach na zlepšenie kognitívnych funkcií u starších ľudí
Šach sa môže používať ako nástroj na udržanie a zlepšenie kognitívnych funkcií u starších ľudí. V štúdii Aciego a i. (2012) sa zistilo, že starší ľudia, ktorí pravidelne hrávali šach, malilepší kognitívny výkon ako tí, ktorí šach nehrali. Šach teda môže byť účinným prostriedkom na stimuláciu a udržanie kognície u starších ľudí.
b. Využitie šachu pri kognitívnej rehabilitácii po poranení mozgu
Šach sa využíva aj pri kognitívnej rehabilitácii osôb, ktoré utrpeli poranenie mozgu. V štúdii Cifuentesa a kol. z roku 2014 sa zistilo, že u pacientov, ktorí hrali šach, sa výrazne zlepšila pozornosť, pamäť a výkonné funkcie v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá šach nehrala.
c. Šach a prevencia neurodegeneratívnych ochorení
Regulárne cvičenie šachu by mohlo mať ochranný účinok aj proti niektorým neurodegeneratívnym ochoreniam, ako je napríklad Alzheimerova choroba.
Neustálym vyţadovaním kognitívnych funkcií by šach mohol pomôcť oddialiť nástup príznakov spojených s týmito ochoreniami. Hoci na stanovenie príčinnej súvislosti je potrebný ďalší výskum, existujúce štúdie sú sľubné.
8. Výzvy a obmedzenia šachového výskumu a neurovedy
a. Zložitosť štúdia nervových mechanizmov zapojených do šachu
Štúdium nervových mechanizmov zapojených do hrania šachu je zložité vzhľadom na množstvo kognitívnych schopností, ktoré sú počas hry potrebné. Je preto ťažké izolovať špecifické účinky šachu na mozog.
b. Dôležitosť zohľadnenia individuálnych faktorov a faktorov prostredia
Výsledky štúdií môžu ovplyvniť aj individuálne a environmentálne faktory, ako je úroveň vzdelania, predchádzajúca inteligencia a motivácia hrať šach. Výskumníci by preto mali tieto faktory zohľadniť pri hodnotení vplyvu šachu na poznávanie a mozog.
c. Budúce vyhliadky na výskum a prenos poznatkov
Napriek výzvam a obmedzeniam šachového a neurovedeckého výskumu existujúce štúdie naznačujú, že pravidelné šachové cvičenie môže prispieť k rozvoju kognitívnych schopností, prevencii poklesu kognitívnych schopností súvisiacich s vekom a kognitívnej rehabilitácii po poranení mozgu.
Na lepšie pochopenie základných nervových mechanizmov a určenie najlepších stratégií na maximalizáciu kognitívnych prínosov spojených so šachovým tréningom je potrebný ďalší výskum.
9. Záver
Šach je fascinujúca hra, ktorá stimuluje mnohé kognitívne schopnosti a je úzko prepojená s neurovedou. Výskum šachu a mozgu odhalil významné súvislosti medzi hraním šachu a rozvojom kognitívnych schopností, zlepšením pamäte a zlepšením výkonných funkcií.
Šach sa dá využiť aj ako terapeutický a preventívny nástroj na udržanie kognitívnych schopností u starších ľudí, uľahčenie kognitívnej rehabilitácie po poranení mozgu a prevenciu neurodegeneratívnych ochorení.
Aj keď výskum šachu a neurovedy predstavujú výzvy a obmedzenia, budúce vyhliadky na pochopenie a využitie poznatkov sú sľubné.
Páčil sa vám tento článok? Možno sa vám bude páčiť aj náš článok o najlepšom spôsobe údržby šachovej súpravy!